unnamed (2)

Výroky Pyca

Do tejto podsekcie sa budú pridávať všetky zaujímavé výroky Pyca, ktoré sa objavili na internete.

 

Pyco pre Ugandu – sám videl v akých podmienkach žijú deti
V júni minulého roka som navštívil dva z najchudobnejších okresov africkej Ugandy. Snažím sa aktívne podporovať UNICEF Slovensko a je mi cťou byť oficiálnym vyslancom dobrej vôle. O to viac ma zaujíma priama pomoc a riešenia na pohľad jednoduchých problémov, ktoré v konečnom dôsledku zachraňujú stovky životov a poskytujú deťom a ich rodičom v rozvojových krajinách lepšie podmienky na život.
Sám som hľadal odpoveď na otázku, kam smeruje pomoc zo Slovenska, ako sú vynaložené financie a akú formu má reálna pomoc v teréne. Navštívil som niekoľko základných škôl, zdravotných stredísk, stretol stovky detí a obyvateľov najzaostalejších okresov. Deti sa donedávna učili pod stromami a na niektorých miestach je tomu tak dodnes, čo v krajine s polročným dažďovým obdobím znemožňuje kontinuitu školskej dochádzky a vzdelávania všeobecne. Vďaka finančnej pomoci vznikajú postupne jednoduchšie budovy, ktoré umožňujú pravidelné vyučovanie napriek tomu, že väčšina z nich je len hrubou stavbou a stále im chýbajú okná či funkčné strechy. Deti a učitelia dochádzajú do škôl každý deň pešo niekoľko kilometrov. Možnosť učiť sa si však očividne vážia. Rovnako aj latríny, ktoré vďaka UNICEF postupne vznikajú. Na mieste som sa presvedčil, že najzákladnejším problémom je stále pitná voda. Žiadne zo zariadení, ktoré som navštívil, jej nemalo dostatok, alebo ju nemalo vôbec. Deti každý deň putujú s prázdnymi nádobami niekoľko kilometrov k vodným zdrojom, kde načerpajú, koľko unesú. A tak vzniká malá zásoba pre každú školu. Sám som podobnú túru absolvoval v kŕdli bosých detí, ktoré mi rozprávali o miestnych kobrách či pytónoch kráčajúc chodníčkami vo vysokej, hustej tráve. Absenciou pitnej vody klesá aj hygiena a deti tak manuálnym nosením vody prichádzajú o časť vyučovania. Výstavba funkčných vodovodov je nesmierne potrebná pre zdravotné strediská, kde sú lekári nútení vykonávať len najzákladnejšie ošetrenia v primitívnych podmienkach.
Počas doterajších zbierok UNICEF Slovensko som sa stretol s mnohými z Vás, ktorí neváhate pomôcť a aj s ľuďmi, ktorí sa pýtali, prečo je dobré pomôcť. Nepochyboval som ani predtým, ale po návšteve Ugandy viem, že to čo robíte, má zmysel. Ak sa začnú deti usmievať a dospelí si Vás vážia, keď poviete v Ugande „UNICEF“, znamená to, že vedia, o kom je reč. Pamätajú si a vážia každú pomoc. Aj napriek tomu, že ľuďom, ktorí im pomáhajú, možno nikdy nebudú mať možnosť podať ruku a poďakovať sa. Pritom niekedy stačí skutočne málo na to, aby naša solidarita zmenila svet. Ďakujeme.

Martin “Pyco” Rausch | vyslanec dobrej vôle UNICEF | www.unicef.sk

 

 Spustila sa guľovačka medzi poľovníkmi a ochrancami zvierat
Premýšľam, prečo za tisíce rokov túto planétu neobsadili tie premnožené mačky a psy, ktoré sa až dnes od poľovníkov dozvedajú, že sú premnožené a namiesto podpory kastračných programov sa volí vraždenie. Zaráža má fakt, že sa niektorý poľovník cíti byť povinný likvidovať psa či mačku vo voľnej prírode aj bez toho, aby preukazovali akékoľvek rozpoznateľné nebezpečenstvo. Namiesto toho vzniká diskusia o tom, či bude niekto zviera zabíjať 50 alebo 200 metrov od domu či majiteľa?! U nás je, žiaľ, problém v zákonoch už len povýšiť domáce zviera na status živého tvora. Nestrieľajme teda do VECÍ, ktoré nás neohrozujú a dokonca neraz majú láskyplného majiteľa, prípadne ho práve hľadajú.
Martin “Pyco“ Rausch | www.topky.sk

 

Čím žijem – Rušno pred Eurovíziou
Keď píšem tento text, zostávajú štyri dni do začiatku EUROSONG-u, počúvam 60 piesní, zbieram informácie, skúšam kostýmy a telefonujem s režisérom. A neviem, čím to je, ale opäť sa na túto prácu veľmi teším. Možno preto, že sa vraciam k hudbe ako takej, možno aj preto, že Eurovízia je polstoročie trvajúca súťaž , dáma v rokoch a Európania ju sledujú pre zábavu, už menej preto, aby objavili Mozarta či Stevieho Wondera. Na Slovensku je to však inak. Vždy ma fascinovalo, ako u nás masa fandí futbalu či hokeju. Ešte viac ma fascinuje, keď vidím ľudí s pivným pupkom rozhorčovať sa nad neúspechom športovcov, obyčajne skončím pri utopistickej predstave, či by daný kritik podal sám lepší výkon. A pri hudbe to platí dvojnásobne. Rozumiem hudobníkom, ktorí sa vlastnou tvorbou vymykajú žánrom koketujúcim s účasťou na medzinárodnej súťaži podobnej cirkusu. Ale vôbec nerozumiem znechuteným, ktorí sú v podobných vodách doma, vedia všetko komponovať a zaspievať lepšie než tí na obrazovke, ale nikdy preto nič neurobia. Ak nie som spokojný s tým, aká je úroveň v konkurenčnom prostredí a mám pocit, že som lepší, prečo to nechcem sám posunúť k lepšiemu vlastným pričinením? V našom malom šoubiznise mi občas chýba prajnosť, radosť z toho, že inému sa darí bez toho, aby sme ho porovnávali s vlastným úspechom či neúspechom. Odchovali ma rakúske rádiá na komerčnom pope, ktorý mi vtedajšie Československo nedovolilo. A od roku ´89 si s demokraciou spájam aj hudbu a možnosť voľby. Vybral som si možnosť moderovať Eurosong, kvôli štábu a aj ľuďom, ktorí namiesto karaoke spievajú nové skladby, napísané práve pre túto príležitosť. Azda jedna z nich sa bude väčšine z nás páčiť natoľko, že ju pošleme do Nórska a ostatní si na nás v máji spomenú aj v inej súvislosti ako s trhavinou v batožine.
Martin “Pyco“ Rausch | www.hnonline.sk