unnamed

Správy z internetu

Vďaka “Cestuj” sa s nami naučil ohromne veľa. Väčšinu roka prežil na cestách po Európe aj mimo nej, spoznával krajiny, režíroval, písal scenár a moderoval. Po návrate zostal dva týždne zatvorený v strižni, strihal, vyberal hudbu a písal komentár. “Bola to najlepšia práca, akú som kedy mal. Tomu sa v mojom svete nevyrovná ani 63-percentná sledovanosť veľkorozpočtovej šou.“hovorí Pyco.

V rádiu strávil  celú mladosť, sedem dní v týždni, pomaly dvanásť hodín denne. Po desiatich rokoch zistil, že má v mobile samých kolegov a nijakých kamarátov. Preto sa nehrnul naspäť do rádia. Navyše slovenský rádiový trh ho už veľmi neoslovuje. Posledné dva tri-roky, ako hovorí,  prichádza o ilúzie. Rádio ako médium má spríjemniť deň, neublížiť, nevzdelávať, a najmä nešíriť nič okrem dobrej nálady. V rádiu mal vždy redaktorské relácie, kde bolo jeho zámerom ponúknuť ľuďom novú hudbu, aby niečo spoznali. Vysielal vo večerných časoch a v off time. Nemá ambíciu ísť moderovať denné bloky, kde sa ozve dva razy za hodinu, zaželá pekný deň, povie počasie a k tomu dá jeden lacný vtip, len aby bol v rádiu.  „Komerčné rádiá musia byť masovo zamerané. Ale práve preto, že sú masovo zaujímavé, tak v čase off time by mali poslucháčom ponúkať aj niečo iné ako zvyšných dvadsať hodín počas dňa. A to v slovenských komerčných rádiách chýba.“ hovorí Pyco

Je vnútorný pesimista, a navonok veľký optimista. To znamená, že nemá rád ľudí, ktorí okolo seba kvapkajú pesimizmus. “Každý má právo na to, aby sa cítil zle, ale to neznamená, že to má hádzať aj na druhých.”

Z čistej recesie sledoval Mojsejovcov. Povedal: „Nora mi spestrila život, dokonca si dodnes spomínam na niektoré skvostné frázy, ktoré mi v istej etape veľmi spríjemňovali život. V mojom rebríčku je Nora ako komička poriadne vysoko. Myslím to úprimne, som jej fanúšikom. Slunce, seno, Pereš!“

Po superstar 1 sa rozhodol zdvihnúť kotvy a spojiť svoj pobyt v zahraničí aj s nejakým vzdelávaním. Vždy mu bolo trochu ľúto, že pre rádio nestihol vysokú školu a teraz mal šancu konečne si doplniť vzdelanie a zbaviť sa stereotypu, akým žil zo dňa na deň. A chcel aj cestovať. Keď sa chcel vrátiť po Superstar do starých rádiových koľají, už sa hrala iná hudba a on zrazu nebol v obraze. Nakoniec je s týmto rozhodnutím spokojný, lebo odvtedy si žije svoj vlastný život a uvedomil si, že sa dá žiť aj ináč, ako tráviť dni za počítačom v rádiu. „ Oddýchol si a keď som sa po lete vrátil, nikto nechápal, že sa teším na ďalšiu Superstar. Veľmi sa mi takýto bohémsky spôsob života zapáčil – pár mesiacov robiť a potom pár mesiacov oddychovať a venovať sa niečomu úplne inému. Mne nerobí problém sústrediť sa a pracovať veľa, ale potom rád “vypustím pneumatiku“ a začnem dýchať. A to sa mi odvtedy, odkedy je Superstar, darí. Práve takýto život je pre mňa ideálny.” hovorí Pyco.

Pyco sa vyjadruje k svojej tridsiatke.
“Som starší, mám viac skúseností, no niekedy sa cítim paradoxne hlúpejší a naivnejší. Cítim sa na 20 aj na 30. Rozhodne mám väčšie kruhy pod očami, zopár vrások, ale zato lepšiu postavu. Za posledné 3 roky som športoval viac ako prvých 20 rokov života. Zopakovať si už prežité roky by som nechcel. Znamenalo by to opakovať nielen príjemné veci, ale aj chyby a smutnejšie chvíľky. Mať terajší rozum už pred 10 rokmi by som nechcel, to by som umieral o 10 rokov skôr, prípadne by nastal iný posun.”

Čo sa týka klebiet z bulváru, je tam Pyco versus Bruno, a ešte že na fórach sa rozoberá, že je gay. On to poprel jeho priama odpoveď citujem: ” NIE SOM GAY!” a postupom času sa k téme prestal vyjadrovať, takisto aj k tomu či má priateľku a k iným veciam zo súkromia.
Ponuky na sex mi poslali asi dve ctiteľky, aj to som považoval za fór,“ hovorí. Dostáva vyznania lásky aj od mužských fanúšikov? „Žiadny mi lásku nevyznal, gejovia sú svojím spôsobom zvyčajne celkom lojálne publikum. A keď im dám jasne najavo, že sú na zlej adrese, nedobiedzajú ako pobláznená tínedžerka.“

Prečo plakal Pyco v priamom prenose?
“Mal som zlý deň. Bol som vyčerpaný, lebo som tri dni za sebou poriadne nespal a bolo mi smutno, keď som sa dozvedel, že vypadáva Dáša, ktorá toho mohla ešte v SuperStar veľa ukázať,” vysvetlil obľúbený Pyco.

Koľko hodín trávi pred compom?
“Je to veľmi individuálne. Pracovnej prevádzke najmenej tri hodiny. Počas oddychu si aspoň pozriem mailbox. Televízne správy aj tlač sledujem na webe.”

Ako dnes vníma svoj prerod na moderátorskú hviezdu?
“Pôvodne som váhal, či ísť na konkurz do SuperStar. V Británii práve šiel druhý ročník Pop Idolu a tiež som krútil hlavou, ako môže nejaká šou vyprodukovať takéto hviezdy, ktoré naplnia na osem týždňov britský rebríček. Prišlo mi to ako genetické inžinierstvo. Ale na účte som mal tri mesiace mínus 40-tisíc, hypotéku na krku a rádio ma živilo tak, že som si mohol kúpiť nanajvýš rožok s treskou. Videl som to ako jednorazové riešenie všetkých finančných problémov. Napokon sa ukázalo, že to nebol nejaký ústupok. Keď si dnes pozriem prvú sériu SuperStar, mám zo svojich výkonov mierne tragický pocit, myslím, že nedostatok skúseností dosť cítiť. Som teda naozaj rád, keď ľudia dodnes hovoria, že sme boli dobrí.

Byť známy dáva človeku nové možnosti. Ľudia si ma pamätajú z veľkých programov a možno si na mňa niekto spomenie, keď bude hľadať spolupracovníka na nejaký zaujímavý projekt, napríklad hudobného dramaturga. Na popularite nefičím, lebo to je poľná tráva. Myslím, že v mojom živote sa toho za posledných päť rokov veľa nezmenilo. Byť známym uľahčuje komunikáciu s ľuďmi. Nevýhodou je, že nie všetci tí ľudia majú dobré úmysly.” Nazbieral som veľa skúseností, väčšinu členov štábu pri ktoromkoľvek projekte nevidím po prvý raz, oslovujeme sa krstnými menami a publikum je čoraz spontánnejšie, ale neraz aj náročnejšie.

Album roka 2011:
„Lioness Hidden Treasures“ – Amy Winehouse, nahrávka ktorú pre skutočného fanúšika považujem za doposiaľ najdôstojnejší a najprínosnejší „posmrtný“ album. „Ceremonials“ – Florence and The Machine, album roka

Skladba roka 2011:
„What The Water Gave Me“ – FLORENCE AND THE MACHINE

Videoklip roka 2011:
„Aroused“ – Tom Vek „Big Bad Wolf“ – Duck Sauce „Sunlight“ – Modestep

Kniha roka 2011:
rád by som napísal „1Q84“ – Haruki Murakami ale práve som trilógiu len začal čítať, takže by to bolo predčasné. Mám za sebou rok čítania bedekrov a manuálov o)

Technická hračka / gadget / vynález roka 2011:
aplikácia Soundhound

Najvýznamnejšia udalosť roka 2011:
najviac sa ma dotkli odchody dlhoročných inšpirácií či idolov Amy Windehouse, Cesaria Evora, Steve Jobs, Václav Havel

Osobné zhrnutie roka 2011 (pár viet navyše):
prudký, rýchly a dynamický rok to pre mňa bol. Kvôli zaneprázdnenosti som nestihol polovicu koncertov ale aj tak sa teším že tu boli MARINA AND THE DIAMONDS, JAMIE WOON, ADREYA TRIANA, BEIRUT, PORTISHEAD a mnohí ďalší.

Od šťastia: Keď si šťastný, čo ti vie prvoplánovo úsmev pokaziť?
Takí tí negatívni jednotlivci, čo ešte aj v tvojej dobrej nálade vidia niečo zlé. Preto je nesmierne dôležité kým sa obklopíme.

Od smiechu: Na čom si sa dnes schuti zasmial?
Rodičia dnes (21.11. pozn. red.) oslavovali krásne 43. výročie svadby a mamka vytiahla krabicu so starými rodinnými pokladmi. Našiel som tam dvadsaťpäť ročné listy, ktoré som písal mladšiemu bratovi do školy v prírode alebo listy adresované rodičom z letného tábora. Už len samotný písomný prejav, pokreslené listy a československé poštové známky boli kombináciou smiechu a veľkého dojatia. Mamka dokázala dodnes uchovať a zakonzervovať nám tak kúsok detstva aj v čase, keď sme nemali fotoaparát či kameru.

Od talentu: Ktorý talentový výkon ti ostal v pamäti z tohtoročných kástingov?
Mne stačí málo. Prišla pani Valerie, chytila záchvat smiechu a potom spustila pesničku „Sklípek“ bez toho aby si myslela, že môže niečo vyhrať ale náladu mi urobila na pol dňa. Na také veci nezabúdam. Bola celá pozitívna.