Dátum: 2013
Dnes už nikomu netreba predstavovať jedného z najlepších Slovensko – Českých moderátorov. Mnohí ste možno nevedeli, že sa stal taktiež vyslancom dobrej vôle Unicef na Slovensku a zúčastnil sa výpravy do najchudobnejších častí v Ugande. Pri tejto príležitosti nakrútili krátky dokument, ktorý čoskoro odvysiela televízia JOJ. „Momentálne ma okrem moderovania talentovej súťaže (Česko-Slovensko má talent, pozn. red.) najviac zamestnáva príprava mojej druhej kuchárskej knihy Moje Jedlo 2. Vyjde na jeseň budúceho roku. Teraz varím, fotím, zbieram materiál, tvorím celý koncept knihy a popritom hľadám sponzorov. Na celkovú prípravu knihy mám vyhradenú celú budúcoročnú jar. Aj tentoraz to bude jednoduché, ľahké varenie silno ovplyvnené stredomorskými postupmi, avšak takmer všetky recepty by mali byť čisto autorské. Držte mi preto palce.“ Takto vidí Martin svoje najbližšie pracovné plány. Okrem iného nám Martin „PYCO“ Rausch v nasledujúcom rozhovore prezradil aj to prečo už nesníva ale radšej žije.
Od fachu: Čo ťa ešte stále priťahuje na moderovaní?
Nemôžem priamo povedať, že ma na moderovaní niečo priťahovalo, sníval som len o redaktorskej práci v rádiu kvôli prístupu k novej hudbe, ktorú som chcel posúvať poslucháčovi, to bolo ale za čias, keď sa internet len rozbiehal. Dnes ma moderovanie učí skôr kráčať s dobou, stabilne si budovať čo najširší prehľad a pracovať s ľuďmi. A keďže nemám rád stereotyp, snažím sa to robiť vždy inak, či už s menším alebo väčším úspechom.
Od srdca: Po čom Martin túžiš práve teraz?
Vyrástol som s pocitom, že sny a ciele by sa mali kdesi stretnúť v realistických okolnostiach, takže vlastne už veľmi ani nesnívam ale žijem. Budujem si schopnosť byť v pohode, užívať si to, čo mi život a okolnosti poskytujú. Zdravie aj šťastie sú vzácne veličiny a často si uvedomujem koľko mi ich život doprial.
Od života: Máš, čo si chcel? Čo to je?
Mám svoje zvyky, rituály, chuť učiť sa nové veci, rodinu, priateľov, istú formu nezávislosti a samostatnosti alebo si to aspoň tak myslím. Sloboda cestovania, vzdelávania a myslenia pre mňa znamená veľmi veľa. Aj keď som bol pri prevrate ešte v puberte, veľmi dobre si pamätám tie časy minulé.
Od hudby: Kto ti robí aktuálne radosť zo slovenskej ale aj svetovej hudobnej scény?
To je vždy veľmi chvíľkové a nestále. Zo slovenskej hudby som si s radosťou pred pár dňami kúpil album od novej skupiny Walter Schnitzelsson a bol som milo prekvapený. Páči sa mi aj cesta, ktorou sa vybrala Jana Kirschner. Zo zahraničnej hudby som si minulý týždeň kúpil „Matangi“ od M.I.A. a v priebehu roka ma toho zaujalo ešte veľa, zatiaľ najkvalitnejšie vyprodukovaný z celkového pohľadu mi pripadá album „The electric lady“ od speváčky Janelle Monaé. Z nováčikov sledujem Lorde z Nového Zélandu, dúfam že tejto tínedžerke debutantský a počuteľne osviežujúci prejav vydrží čo najdlhšie.
Od veci: Málokto vie, že si ešte nikdy nemoderoval Oscary? Mňa však zaujíma akú celosvetovo známu show by si chcel moderovať?
Naozaj nemám moderátorské sny. Moderovanie Talentu ma baví najmä preto, že aj moderátori sú väčšinu času divákmi a je to bezprostredná improvizácia. Ak by vznikla šou na spôsob pevnosti Boyard, teda niečo dobrodružné, určite by som sa nad prípadnou ponukou zamyslel. Prípadne niečo spojené s cestovaním, spoznávaním a gastronómiou. K tomu inklinujem celý život.
Od razu: Byt či dom? Prečo?
Byt, lebo mesto. Dom, lebo príroda. Momentálne som v bode A. Prečo? Lebo práca, čas, rodina a narodil som sa v Bratislave, takže na dedinu ma to zatiaľ na trvalo neťahá.
Od borne: Využil si niekedy služby realitnej kancelárie? Nakoľko si bol s jej službami spokojný? Aká realitná kancelária to bola?
Realitku som využil len v časoch, keď som prechádzal z jedného prenájmu do druhého. Vlastné bývanie som riešil sám.
Od žiaľu: Ak nastane chvíľa, kedy si smutný, čo ti prvoplánovo vyčarí úsmev na tvári?
To je asi tak individuálne ako smútok sám. Ak som unavený a z toho smutný, myslím na posteľ a deň, ktorý si urobím sám pre seba. Ak ma niečo dlhodobo trápi, tak riešim skôr pôvod takých myšlienok a na to predsa neexistuje univerzálny recept.
Od šťastia: Keď si šťastný, čo ti vie prvoplánovo úsmev pokaziť?
Takí tí negatívni jednotlivci, čo ešte aj v tvojej dobrej nálade vidia niečo zlé. Preto je nesmierne dôležité kým sa obklopíme.
Od smiechu: Na čom si sa dnes schuti zasmial?
Rodičia dnes (21.11. pozn. red.) oslavovali krásne 43. výročie svadby a mamka vytiahla krabicu so starými rodinnými pokladmi. Našiel som tam dvadsaťpäť ročné listy, ktoré som písal mladšiemu bratovi do školy v prírode alebo listy adresované rodičom z letného tábora. Už len samotný písomný prejav, pokreslené listy a československé poštové známky boli kombináciou smiechu a veľkého dojatia. Mamka dokázala dodnes uchovať a zakonzervovať nám tak kúsok detstva aj v čase, keď sme nemali fotoaparát či kameru.
Od peňazí: Čo obsahoval tvoj ostatný nákup?
Účet mám ešte pri sebe: tvaroh, maslo, tuniak, cibuľa, cesnak, sójové mlieko, zemiaky, tekvica, kyslá kapusta, víno a francúzska bageta.
Od osiky: Máš ešte niekedy trému? Ako s ňou bojuješ?
Odjakživa tomu hovorím „pocit zodpovednosti“. Je to priamo úmerne závislé od pocitu či chcem niečo povedať alebo mám čo povedať v danej chvíli a pozícii. Sú situácie, keď sa spýtam „čo tu vlastne robíš?“ a zas naopak, keď som veľmi rád, že niekde môžem byť.
Od ľudí: Ako sa ti moderuje po boku Jakuba Prachařa?
Mne veľmi dobre. Našli sme si rýchlo svoje charakterové pozície, čo je pri tandemoch veľmi dôležité, nepretekať sa a nepoznať sólo výkon.
Od talentu: Ktorý talentový výkon ti ostal v pamäti z tohtoročných kástingov?
Mne stačí málo. Prišla pani Valerie, chytila záchvat smiechu a potom spustila pesničku „Sklípek“ bez toho aby si myslela, že môže niečo vyhrať ale náladu mi urobila na pol dňa. Na také veci nezabúdam. Bola celá pozitívna.
Od nás: Prečo si sa stal vyslancom dobrej vôle UNICEF na Slovensku?
Pretože je to pre mňa česť. Ľudskosť vraj končí vtedy, keď máte pocit, že niet komu pomôcť. Neraz mám pocit, že empatia zas končí, keď ľudia hovoria „prečo pomáhať tam, keď treba pomôcť inde“ ale sami preto neurobia nič, je to len argument ich vlastnej nečinnosti.
Od nás II: Zúčastnil si sa natáčania dokumentu o Ugande, ktorý premiérovo v decembri odvysiela televízia JOJ. Realitybook.sk je hrdým mediálnym partnerom Unicef Slovensko. Priblíž prosím ťa našim čitateľom čo je cieľom tohto dokumentu.
Absolvoval som ako vyslanec dobrej vôle výpravu do terénu, navštívili sme najchudobnejšie časti Ugandy, kde som skúmal ako začal pomáhať Unicef, čo sa zmenilo, čo sa zmeniť môže a aká je situácia na miestach kam sám pomáham zbierať finančné prostriedky. Mali sme pomerne nabitý program a pýtal som sa každého na čo som chcel, čo ma najviac zaujímalo. Veľmi šikovná dokumentaristka a režisérka Mária Martiniaková mala zase právo natočiť všetko, čo uzná za vhodné, tak vznikol krátky dokument.
Od nás III: Svoj pobyt si komentoval slovami: Ďakujem Uganda, do smrti nezabudnem. Čo ti teda do života dala táto skúsenosť?
Veľmi veľa, neviem či to dnes dokážem presne definovať. Nešiel som do Ugandy nikoho ľutovať, dobrovoľníci, ktorí podobné územia navštevujú pravidelne mi dali veľa užitočných rád. Ja sám som sa naučil v Ugande veľa o sebe, o nás. Ako vždy, keď cestujem do inej kultúry a podmienok. Určite však dnes viem, že na zabezpečenie pitnej vody, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania stačí niekedy tak smiešne málo. A v porovnaní s Ugandou sme bohatá krajina, ktorá dokáže veľmi pomôcť bez toho sme tie deti menili, narúšali ich tradície či dedičstvo. Len ich môžeme naučiť ako žiť zdravšie, osvojiť si hygienické návyky, ktoré nepoznali, zbaviť sa tak niektorých chorôb, ukázať im ako sa postarať o studne, ktoré im pomôžeme vykopať či dať poľným školám strechu nad hlavou pri pol roka trvajúcich dažďoch.
Od žalúdka: Najchutnejšie jedlo pre Teba je?
Z kvalitných, čerstvých surovín a uvarené s láskou.
Od vlády: Čo robíš, keď nie si Pyco? Alebo ako vyzerá tvoj bežný deň?
Netrpím rozdvojenou osobnosťou, doma sa zobúdza a v televízii moderuje stále ten istý Martin, len divák si ma pamätá pod prezývkou PYCO.