Dátum: 12. október 2012
Každú nedeľu večer sa objavuje na televíznej obrazovke. Spolu s Jakubom Prachařom moderuje šou Česko Slovensko má talent. Okrem toho, že už roky komentuje vystúpenia viac alebo menej talentovaných súťažiacich, je známy aj svojím nadšením pre varenie. A tiež tým, že je vegetarián. Odpoveď na otázku „a čo teda ješ, keď nie mäso“, dáva teraz vo vlastnej kuchárskej knihe.
Televízie v posledných rokoch neprejavujú veľa invencie. Keď JOJ uvádzala prvú sériu Česko Slovensko má talent, Markíza jej konkurovala s veľmi podobnou Talentmániou. Teraz majú obe veľké šou o varení či reality šou z prostredia farmy. Chýba v slovenskom televíznom prostredí invencia?
Myslím, že to prišlo asi so SuperStar. Televízie začali mať pocit, že konkurencia spočíva aj v tom, že občas stačí vymyslieť alebo adaptovať to isté, čo funguje na konkurenčnej stanici a urobiť to po svojom v snahe obísť licenciu na drahú značku. Na konci ide aj tak predsa o to získať čo najvyššie čísla sledovanosti, takže vznikali naraz dva kontajnerové, dva spevácke či dva talentové programy takmer identického charakteru.
Moderovali ste niekoľko sérií SuperStar, teraz moderujete už tretiu sériu programu Česko Slovensko má talent. V čom vás moderovanie týchto talentových súťaží baví?
Neviem, či je slovo baví tým najvýstižnejším. Kedysi som to začal robiť a mám pocit, že momentálne už nič iné robiť neviem. Možno aj preto som napísal, alebo lepšie povedané, uvaril knihu. Skôr by som sa spýtal, prečo to stále robím. Odpovedal by som si: preto, lebo mi vyhovuje súčasná konštelácia tímu, ktorý Talent pripravuje. Okrem režiséra ma motivuje aj spolupráca s Jakubom Prachařom, mám pocit, že ako tandem sa stále vyvíjame. Aspoň my to tak cítime, aj keď neviem, ako to vnímajú diváci. A v porovnaní so šou, ktoré som moderoval predtým, som teraz asi najviac spokojný s výsledkom na obrazovkách.
Takže aj keď je to pre vás už niekoľká talentová šou, dokáže byť stále v niečom výzvou?
Čím viac sérií je, tým je to väčšia výzva, pretože každý si myslí, že už sa to nedá spraviť zaujímavo, že to už nebude nikto pozerať a podobne.
S televíznym moderovaním ste pred rokmi začínali v programe o varení a je o vás známe, že varíte rád. Markíza aj JOJ vysielajú veľké kuchárske šou. Nelákal vás takýto typ programu?
Ťažko povedať. Ponuka na jeden z nich aj prišla, ale prišla vo chvíli, keď už som súhlasil s treťou sériou Talentu. Nebolo čo riešiť, nechcel som vystupovať z vlaku, ktorý som do istej miery pomáhal rozbiehať a cítim sa v ňom fajn.
Váš vzťah k vareniu ste zhmotnili aspoň v knihe Moje jedlo.
To, že je na svete, považujem za malý zázrak. Robil som si v nej takmer všetko sám – písal, varil, aranžoval a fotografoval hotové jedlá a aj som ju sám vydal.
Treba aj na varenie talent?
Variť môže do istej miery každý. Závisí od toho, aký je hladný a vytrvalý v pokusoch o to, aby pripravované jedlo dopadlo dobre. Jedlá, ktoré zvyknem robievať, sú niekedy naozaj primitívne. Napriek tomu ľudia, keď ich ochutnajú, často povedia: Toto by som v živote nevedel spraviť. Pritom opak je pravdou. Aj preto som túto knihu vydal. Je názornou ukážkou nielen toho, že dnes už môže knihu vydať hocikto, ale tiež toho, že variť dokáže každý. Vrátane mňa. Varím už dosť dlho a snažil som sa nájsť recepty, ktoré sú aj pre vegetariánov niečím nové alebo inšpiratívne. Na druhej strane na jednotlivé recepty z knihy treba často iba tri – štyri suroviny, 15 minút v kuchyni a jedlo je hotové. Ak nevyjde na prvýkrát, na druhý už vyjsť musí. Zvládne ich naozaj hocikto.
Sú recepty v knihe nenáročné na prípravu aj preto, lebo v kuchyni nerád trávite veľa času?
Rád trávim svoj čas v kuchyni, ale pokiaľ nechcete pri varení zničiť všetko dobré, čo v surovinách, ktoré použijete, je, tak nepotrebujú veľa času. Samozrejme, sú veci, ktoré potrebujú čas, ale na cesto pri kysnutí alebo na fazuľu namočenú 12 hodín sa nepotrebujete stále pozerať.
Šoubiznis je vnímaný ako hektické prostredie. Varíte aj počas bežných dní?
Snažím sa variť stále a dokážem si navariť hocikedy. To, že si navarím, je pre mňa dôležitejšie ako to, že zmeškám nejaké stretnutie.
Čo najkomplikovanejšie ste doteraz uvarili?
Mám napríklad veľmi rád lasagne, ale vždy, keď ich dorobím, tak už nie som hladný. Zaberú veľa roboty a je to piplačka. Kým spravím extra bešamel, potom plnku, všetko to navrstvím a dám do rúry, tak už som taký unavený, že aj keď voňajú, tak ich už nechám vychladnúť a zjem ich až na druhý deň, napriek tomu, že výsledok je výborný.
Dostali ste sa k vareniu až na hotelovej akadémii, ktorú ste vyštudovali, alebo vás to za sporák ťahalo už skôr?
Na hotelovú akadémiu, keďže bola päťročná, som išiel preto, aby som si o rok oddialil základnú vojenskú školu. Tiež sa tam učili tri cudzie jazyky namiesto dvoch a po treťom ročníku odpadávala matematika a fyzika – to bola moja motivácia ísť na hotelovku. Varenie, o ktoré som sa predtým zaujímal iba trochu, bol bonus. Mnohé veci, ktoré som sa v škole naučil, si však pamätám dodnes, takže istý efekt na môj ďalší „variaci“ život to malo.
Kedy ste si prvýkrát povedali: Tak toto sa mi naozaj podarilo, teraz už asi naozaj viem variť?
Netvrdím, že viem variť. Nechcem sa tváriť ako nejaký gurmán, ktorý bude teraz hlásať, že veci treba robiť takto alebo inak. Aj preto som knihu nazval Moje jedlo.
Varíte vždy podľa receptu alebo radšej improvizujete?
Najradšej improvizujem, a tak sa občas stane, že mi niečo aj nevyjde. V kuchyni stále skúšam nové veci a teraz ma teší, že som ich mohol zdokumentovať. Časom totiž zabudnete, čo ste do toho receptu „nahádzali“ a potom je to jedlo vždy iné. Takto viem, že už mám takmer 80 jedál, ktoré budú vždy rovnaké a sú v nich vychytané veci typu, že tam dám niečoho priveľa alebo podobne. Viem ich dokonale zopakovať, pretože už mám pri nich aj čas pečenia, gramáž a všetko, čo použijem – to si zvyčajne nezapisujem.
Kedysi ste mi v v rozhovore povedali, že vaším snom je tiež mať vlastný malý podnik, reštauráciu alebo bar. Pracujete aj na tom?
Na Slovensku by som sa asi do niečoho podobného nepustil, lebo vidím, aké sú tu podmienky. Rozprával som sa s niekoľkými ľuďmi, ktorí začali podnikať v gastronómii v našom, nazvem to odvážne, cestovnom ruchu. Nemyslím si, že sám by som v ňom veľa zmenil, takže tieto ambície nechávam zatiaľ plávať. Možno v budúcnosti.