Dátum: 26. november 2009
Kto nepozná Pyca, ten zrejme nežije v tejto krajine. Príbeh o tom, ako ho Oľga Záblacká dotiahla vo Fun rádiu pred mikrofón je tiež notoricky známy. Pyca vlastne netreba vôbec predstavovať. Rozhovor o tom, čo robil po Superstar, o tom, či ho láka herectvo a či by sa vrátil do rádia. Martin Pyco Rausch.
Po úspešných programoch Superstar, Let’s Dance, Eurovision a Slávik, ktoré si moderoval, si sa stiahol do menej komerčnej sféry. Hlavný dôvod?
Nemám pocit, že som sa utiahol do nekomerčnej sféry. Pol doterajšieho života som odpracoval na poste hudobného redaktora v komerčnom médiu a keď som moderoval prvú Superstar v štátnej televízii, pýtali sa ma či som presedlal na komerciu. Každý so slovom komercia narába trochu inak.
Nemal si pocit, že ťa je už na tej obrazovke veľa?
Vždy, keď tento pocit začnem mať, už tam nie som. Ale môj vnútorný meter môže byť celkom iný ako ten verejný. A tuším druhý rok žijem v presvedčení, že sa snažím čo najdlhšie žiť bez práce a tento vegetatívny stav naplnený samovzdelávaním raz za čas naruší moderovanie, nie naopak v zmysle: musím si dať pauzu, lebo som prepracovaný. Pomaly zápasím s obavou, či som si na to príliš nezvykol.
Ako vnímaš s odstupom času Superstar? Umelo vytvorené hviezdy, televízna zábava- má to nejaký zmysel?
Je to šou pre televízneho diváka a čísla sú jasným dôkazom úspechu. Spevácke súťaže tu boli odjakživa- aj v časoch, keď televízia nebola. A všetci, ktorí dnes štartujú kariéru budú z pohľadu niektorého jednotlivca „umelo vytvorení“, to je paranoja. Dnes je jednoduchšie dostať sa do povedomia masovo zo dňa na deň, nielen prostredníctvom televízie. Ako sa kto chopí príležitosti, je individuálne. Superstar nie je na to aby niekoho vypravila do života. Kto sa vie obracať, vie tento typ programu geniálne použiť v prospech svojej speváckej budúcnosti.
Sleduješ terajšiu Superstar?
Okrajovo. Ale udržujem si prehľad.
Máš za sebou epizódnu úlohu barmana v seriáli Mesto tieňov, zahráš si v pripravovanom slovenskom horore Fabrika smrti…
Je to dielo z dielne dvojice Agda Bavi Pain a Gejza Dezorz a z môjho pohľadu ide o film, ktorý zodpovedá kritériám béčkového hororu s jasnou štruktúrou. V našich pomeroch je to však asi prvý exemplár, ktorý bude domáci a zasadený aj do nášho, tunajšieho, reálneho prostredia: partia mladých ľudí sa vyberie žúrovať do Tatier a tam sa film začne. Je to horor, takže sa bude vraždiť a nemali by chýbať všetky prvoplánové prepojenia tohto žánru.
O Fabrike smrti sa hovorí ako o prvom slovenskom horore na americký spôsob, je to niečo, čo tu ešte nikto nenatočil. Čo ťa presvedčilo?
Mňa presvedčil scenár. Dobre sa to čítalo, tento žáner mám rád, takže je to uvoľňovačka. Keď v americkom filme partička sympatických stredoškolákov skončí v kaluži krvi v kabinete, už to nie je také prekvapenie. Ale ako končia osudy Slovákov po žúre v Tatrách, za prítomnosti turistov a divných postáv z čudných miest, to sme ešte v kine zatiaľ vidieť nemohli. Ak vás nedesí umelá krv, mne sa to zdá skôr celé viac vtipné ako strašidelné.
Natáčať sa bude túto zimu v Tatrách. Čoho sa ty ako „neherec“ najviac obávaš a na čo sa tešíš?
Strach mám zo scén, ktoré sú na obraze hrôzostrašné, ale pri ich výrobe ide najmä o výraz. Fakt, že ti na tele niečo odrežú, sa udeje až o pár mesiacov neskôr v postprodukcii, ale prežívať to treba vo výraze, to si doteraz neviem celkom presne predstaviť. A paradoxne sa práve na to teším. Už len výroba odliatku mojej hlavy a hrudníka bola zvláštna skúsenosť, ktorú by som za iných okolností asi ťažko mohol absolvovať pri moderátorskej práci.
Láka ťa herectvo alebo je to len túžba skúsiť niečo nové, prípadne odpútať sa na chvíľu od reality?
Prvotné pohnútky boli určite vo vidine skúsiť niečo nové, navyše so skvelým kolektívom- to je silná motivácia. Ale filmy ma veľmi zaujímajú, herectvo či divadlo má pre mňa veľké čaro. Teraz mám šancu vyskúšať si byť na chvíľu ochotník, ale skúsenosť to je z môjho pohľadu významná. Úctu si spájam v tomto prípade s rešpektom, takže z mojej strany ide o akýsi pokus. Skúste sa niekedy postaviť pred kameru a zistíte, že stvárniť čokoľvek a kohokoľvek nie je vôbec jednoduché. Herectvo je ťažká robota.
Istý čas si robil aj hudobného dramaturga v divadle Meteorit…
Naposledy tomu tak bolo v marci 2009, keď som dovyberal hudbu pre predstavenie Richard III. Bola to moja štvrtá spolupráca tohto druhu a odvtedy som hudobnú dramaturgiu pre divadlo nerobil.
Prečo?
Ďalšia ponuka neprišla, resp. odvtedy ani nebola v príprave hra, do ktorej by som vedel prispieť.
Mnohí spomínajú na reláciu Music Files, ktorú si vysielal na Fun rádiu. Neláka ťa vrátiť sa do rádia?
Vždy, keď si chcem spomenúť na časy v rádiu, vybaví sa mi aj táto srdcovka. Bola to nedeľná trojhodinovka o najnovších albumoch, singloch a singlových rebríčkoch, recenziách. Snažil som sa ju robiť tak, ako som si predstavoval reláciu, ktorú som vždy chcel počúvať v časoch, keď neboli rádiá v informáciách pomalšie než internet či časopisy, ako je tomu dnes. S výnimkou Rádia_FM, dnes už hrajú všetky rádia ten istý či podobný balík niekoľkých pesničiek a všetku argumentáciu riešia čísla, prieskumy a počítače. Keďže som v rádiu prežil tak dlhý čas ako redaktor, odmietam ponuky ísť robiť moderátora alebo nadriadeného, pretože sa s tým neviem stotožniť natoľko, aby sa mi oprášil pocit šťastia a radosti z faktu, že pracujem v rádiu. Vyrastal som a rádiu som sa venoval v trochu inej dobe ako je tá dnešná.
Aká ponuka by musela prísť, aby si do toho šiel?
Ani sám neviem, ja rádio v mojom živote vnímam ako dočasne uzatvorenú kapitolu.
Sleduješ súčasnú hudobnú scénu? Čo počúvaš?
Sledujem, ale už len po svojej linke, takže hitparády už nemám dôvod analyzovať. Za posledných päť rokov som najčastejšie išiel smerom world music od Balkánu cez Klezmer až po juhoamerické vody. Stále som verný tým, ktorí ma nikdy nesklamali, ako Muse či Radiohead. Hip Hop či r’n’b ma vôbec neberie a niečo medzi melodickou alternatívou, depkármi a gýčom povýšeným na umenie so silným talentom a zázemím-ako sa javí Lady Gaga- ma vždy aspoň na čas upúta.
Sleduješ „svoju linku“-nie je pre hudobného dramaturga najdôležitejší celkový prehľad toho, čo sa deje na scéne?
Celkový prehľad mám. Všeobecný. Kým som ho mal profesionálny, ovládal som aj to, ktorý singel sa dostal na ktoré miesto, v ktorej hitparáde a kto, kde a kedy koncertuje, kto s kým nahráva album, kto čo potvrdil a dementoval v rámci hudobného priemyslu. A to už neovládam.
Na čom, okrem pripravovaného filmu Fabrika smrti, momentálne pracuješ? Si človek, ktorý plánuje alebo čaká na ponuky a „nerieši“?
Živím sa moderovaním a to je občasná činnosť. Mal som mimoriadne preplnený prvý polrok, stihol som sériu Let’s Dance, Eurovíziu, festival Viva Musica ako moderátor. Spolupracoval som ako dramaturg na jazzovom festivale, venoval som sa pár neziskovým aktivitám, popritom som moderoval íventy. Prakticky od januára do konca júla som frčal bez prestávky. Takže teraz s pokojom Indiána hovorím, že nerobím nič. Pred Vianocami ma ešte čaká zopár charitatívnych podujatí a k moderovaniu sa vrátim zase v januári.