Dátum: 29. október 2008
Hudba ho napĺňa. Po úspešných projektoch sa Martin Pyco Rausch (31) stiahol z televíznej obrazovky. My sme zisťovali, čo práve robí a kde trávi všetok svoj čas. Kedy sa k televíznym projektom chystá vrátiť?
Robíte hudobného dramaturga v divadle Meteorit. Cez víkend bude mať premiéru nová hra Čaruga. Ako sa vám pracovalo na tomto projekte?
Môj prístup aj podiel bol celkom iný ako pri dvoch predošlých hrách, ktorým som tiež robil hudobnú dramaturgiu. Čaruga je komédia, napísal ju Chorvát a odohráva sa v provinčnom prostredí. Spolu s režisérom sme teda vytvorili priestor, ktorý hrá prevažne farbami takej hudby, akej holdujem v posledných rokoch: balkánske motívy, klezmer, worldmusic. Vzhľadom na komediálny žáner som prvý raz mixoval aj zvuky domácich zvierat či rušivé efekty.
V čom bola práca na tomto predstavení iná ako práca na inscenácii Bakchantky?
Bakchantky boli nielen divadelnou hrou, ale z môjho pohľadu aj obrazovo- zvukový experiment. Hudba sa neraz dostávala do popredia, zatiaľ čo v novej hre Čaruga skôr vytvára pohľad zvonka alebo dofarbuje.
Ako sa vám spolupracuje s ľuďmi v tomto divadle?
Veľmi dobre. Hudba, nech je akákoľvek, je pre mňa o miešaní, polarizovaní a zároveň spájaní. Ak niečo počujete v správnej chvíli, má to na vás silnejší vplyv ako za iných okolností. Meteorit je medzinárodné divadlo a niektoré predstavenia využívajú hudbu ako jeden z hlavných komunikačných prvkov, keďže v jednom predstavení neraz počuť aj päť rôznych jazykov.
Napĺňajú vás divadelné projekty viac ako televízne formáty Slovensko hľadá SuperStar alebo Let’s Dance?
Vnútorne určite áno, ale v konečnom dôsledku sa snažím do všetkého, čo robím, vložiť zo seba toľko, koľko sa len dá. Ja nemám rád neistotu a vyhľadávam dôveru. Tej mám v divadle viac. A ako moderátor som nikdy žiadnu vnútornú megaistotu necítil. Aj keď mi ponúkli post moderátora v SuperStar, mal som radšej svoju rozhlasovú reláciu.
V médiách sa hovorilo, že váš vzťah s Adelou Banášovou je po ukončení týchto projektov chladný. Aká je teda pravda?
Medzi nami nič neochladlo. S Adelou komunikujeme rovnako ako kedysi, len sa častejšie novinári tvária, že sme spolu tvorili nerozlučnú dvojicu kamarátov. Skôr ako sme začali moderovať SuperStar, nikdy predtým sme spolu nič nerobili a v rádiu sme v podstate chodili okolo seba ako aj iní kolegovia. A v tomto vzťahu sme do dnešného dňa. Najbližšie sme si boli vždy pred kamerou, len to mnohí zbytočne prifarbujú. Medzi sebou máme jasno a to nezmení jeden článok.
Nedávno ste obaja mali narodeniny. Zablahoželali ste si navzájom?
Áno, vzájomne.
Dávate si s Adelou na narodeniny aj darčeky?
Pokiaľ v tom čase pracujeme, respektíve sme v častom kontakte, tak áno. Minulé roky sme vždy robili SuperStar alebo Let’s Dance. Tento rok sme si gratulovali cez telefón.
Dnes je v móde, že moderátori majú svoju vlastnú talkshow. Vy ste o vlastnej relácii neuvažovali?
Nemyslím, že je to otázka trendov či módy. Talkshow tu boli odjakživa. Ak by som však uvažoval o vlastnej relácii, bola by o hudbe alebo cestovaní. Jeden nápad v hlave nosím dlhšie, ale ak sa nikdy nezrealizuje, nebude ma to mrzieť.
Môžete prezradiť aký nápad?
Bohužiaľ nie, mám záväzky.
Po dvoch rokoch nebudete moderovať galavečer Slávik. Ako ste prijali túto skutočnosť?
Tá skutočnosť je mojím vlastným rozhodnutím. Agentúra FORZA mi post moderátora ponúkla aj tretíkrát, odmietol som. Tuším aj Meky Žbirka moderoval Slávika len dvakrát za sebou, a keby aj nie, ja osobne mám pocit, že to chce odovzdať štafetu. Navyše som si dal po Let’s Dance záväzok neobjaviť sa na obraze aspoň jednu sezónu.
Myslíte si, že Dara Rolins, ktorá s moderovaním nemá tak veľa skúseností, takýto projekt zvládne?
To sa treba spýtať Dary. Ale nevidím v tom najmenší problém, práve naopak.
Zahrali ste si aj v jednej epizóde seriálu Mesto tieňov. Dostali ste aj ďalšie herecké ponuky?
Áno. Zahrám si vo filme Fabrika smrti. Presvedčil ma fakt, že ide o prvý slovenský horor na americký spôsob, ako aj dôvera od jeho tvorcov a skutočnosť, že vo filme si zahrá Táňa Pauhofová. Dúfam, že mi to prinesie viac nových skúseností, ako moderovať ďalší ťažiskový projekt.
Začínali ste v rádiu ako redaktor. Neuvažujete, že by ste sa k tejto práci vrátili?
Už sa mi k tomu ani nechce vyjadrovať, pretože odpovedať znamená konštatovať, čo sa v slovenskom éteri za posledné roky udialo. Amňa to ani nemrzí natoľko, aby som to mal chuť pitvať. Tí, ktorí počúvali rádiá len kvôli hudbe, už nie sú ani vzorkou, majú už také inteligentné MP3 prehrávače, že im rádio netreba. Takže mi nemá čo chýbať, všetko je super naprogramované, stojí na neotrasiteľných prieskumoch a moderátori nerozprávajú ani o sekundu dlhšie, než vykazuje najmodernejšia štatistika. Je to, ako keď zabudnete na babkin koláč a začnete decká vodiť do fastfoodu.
Ako by ste teda vy zmenili štruktúru vysielania, aby si rádiá opäť prilákali poslucháčov?
Nemenil by som ju, je to prirodzený vývoj a posun. Len mám pocit, že pri dominujúcej celoplošnej všehochuti nerastie záujem o investovanie do alternatívnych verzií rozhlasu. Problém však bude v tom, že toto publikum je v našej krajine malé a uspokojuje ho predovšetkým internet. Takže ide vlastne o začarovaný kruh.