Dátum: 2006
Trinásty rok pracuje v rádiu, tri roky varil v STV, miluje cestovanie… a v súčasnosti sprevádza divákov verejnoprávnej Jednotky pri hľadaní SuperStar – Martin „Pyco“ Rausch.
Dva roky si v SuperStar – to je množstvo skúseností, medializácie, fanyniek, popularity, ale aj neprajníkov a strata súkromia. Čo z toho, čo ti táto spevácka súťaž priniesla si najviac ceníš a čo by si naopak radšej vynechal? Ľudia už poznajú tvoju tvár – bolo to pre teba niekedy výhodou alebo nevýhodou?
Najviac si cením profesionálne skúsenosti a schopnosť zvládnuť dvojhodinový priamy prenos bez toho, aby ma to zvalcovalo. Spolupráca s Adelou, Peťom Nunézom a celým štábom ma naučila viac ako som si mohol myslieť a som za to všetkým veľmi vďačný. Niektorí noví kolegovia mi po dvoch rokoch tak prirástli k srdcu, že si ani nepripúšťam možnosť, že naša ďalšia spolupráca je možná len teoreticky. Chcel som cestovať a netajím sa tým, že podpis zmluvy na moderovanie Superstar som už vtedy vnímal aj ako istý finančný zdroj, ktorý som chcel do cestovania investovať a s tým sú spojené zážitky a skúsenosti, ktoré sú na nezaplatenie. V súkromí som introvert, takže stratiť možnosť pohybu inkognito som neuvítal, ale nesťažujem sa. Ak Vás ľudia spoznajú, neraz idú veci ľahšie a možno sa na seba aj viac usmievame, čo je na Slovensku vždy zmenou k lepšiemu. S odstupom času to všetko hodnotím iba pozitívne.
Ak by si mohol porovnať prvý a druhý ročník SuperStar – v čom vidíš najväčší rozdiel?
Cítim sa akosi viac nad vecou v tom zmysle, že to prežívam profesionálnejšie. Moderovanie mi je omnoho príjemnejšie, myslím že aj v rámci prevedenia sme moderátorsky či stajlingovo odvážnejší. Podľa mňa sú speváci dvojky zdatnejší, len globálne sa javia menej vyprofilovaní v porovnaní s „jednotkármi“. A v zákulisí je rovnaký štáb. Poznáme sa dobre, vďaka tomu sa pre mňa sa práca stala viac zábavou. Viem byť kreatívnejší, len ak získam istú formu zdravého stereotypu a zázemia, keď vecí začnú fungovať.
Kruh finalistov sa rýchlo zužuje – máš svojho favorita? Sníval si niekedy o tom, že by si sa stal spevákom alebo hudobníkom?
Favoritov mám vždy podľa aktuálnej situácie, ale nikdy to nekomentujem. Som moderátor a tento fakt vnímam ako povinnosť, nekomentovať súťažiacich, pretože je to podvedome spájané so zvýhodňovaním. Ak by som si o ktoromkoľvek súťažiacom niečo vymyslel, možno mi to ľudia z vonku uveria skôr ako novinárom, mám k ním bezprostredný prístup. A preto nekomentujem a hovorím len kladné veci. Vyjadrujem sa až po súťaži, vtedy sa však už žiadny novinár na to nepýta. Spievať by som mohol len keby som sa to naučil, prípadne robil hudbu cez počítať ako Daft Punk, to by mi možno aj celkom išlo. Jasné, že by som chcel vedieť spievať. A ako!
Aké mená zo súčasnej hudobnej scény sú pre teba ako hudobného redaktora a moderátora skutočné Super? Čo podľa teba odlišuje SuperStar od iných spevákov, speváčok či skupín? A čo tvoja obľúbená hudobná hviezda?
Ťažká otázka, pretože ak niekoho nespomeniem, bude mi to neskôr ľúto. Mám rád komplexné hudobné osobnosti, ktorých hudbu vnímam ako vyjadrovací prostriedok a to čo hovoria ma zaujíma, dvíha zo stoličky, privádza do eufórie a aj v prípade, ak nesúhlasím, núti ma to zamyslieť sa. Mám rád umelcov, ktorí nekážu a nehlásia, ale kladú otázky, na ktoré mnohokrát možno ani sami nepoznajú odpoveď, skrátka podvedome nútia poslucháča myslieť. Ak to podajú s unikátnou hudbou, či audiovizuálnym spojením akéhosi jedinečná, definujem to ako umenie. O tom ma s každým projektom presviedčajú ľudia z inej planéty: Björk, Radiohead, Muse, Rufus Wainwright. Robia to aj enternejneri s výnimočným darom: Madonna, Prince a nevyčerpateľné hudobné mozgy: Missy Elliot, Chemical Brothers, Daft Punk, Black Eyed Peas. A za posledný rok som najintenzívnejšie počúval: Pink Martini, Arctic Monkeys, Alkistis Protopsalti, Goran Bregovic, Bebe, Prince, Sade, Massive Attack, Tori Amos, Billie Holiday, Björk, The Bright Eyes a tak ďalej. Mojím najaktuálnejším hitom, ktorý počúvam denne je „Valentine“ od The Delays. Slovenské rádia sa mu však úspešne vyhýbajú. Myslím si, že SuperStar je súťaž a o umelcovi, môže a nemusí nič vypovedať. To sa ukáže sa až neskôr. Ja som rád, že sa mi potvrdili moje vlastné odhady. Aj po roku ma stále najviac dokáže vlastnou tvorbou nadchnúť Zdena Predná a Katka Koščová, ktoré mi boli sympatické ako spevácky, tak aj ľudsky.
ľadanie slovenskej SuperStar je nielen o talentoch ale aj o imidži. Do akej miery si sa musel podriadiť tejto časti súťaže?
Do tej miery, akú ste videli na obrazovke a so žiadnou z nich som nemal problém. Dokonca pri mnohých kostýmoch či prevlekoch, som bol sám iniciatívny. Vo finálových kolách som osobne bojoval za výsledný styling pre rockové, disco aj pop-idol kolo. Mnohé z retro kúskov boli dokonca z môjho vlastného šatníka. Móde veľmi nerozumiem, ale je mi celkom jasné v čom chcem a nechcem vstúpiť na pódium. Myslím, že imidž je v rámci mediálnej prezentácie dôležitý, tak ako celkové pôsobenie človeka. Môže pomôcť aj uškodiť.
Vizáž pre účastníkov SuperStar, jej moderátorov i porotu zabezpečuje firma Avon. Je nejaký ich produkt, ktorý budeš rád používať aj po skončení súťaže?
A nielen po skončení. Je tomu tak už aj teraz. Prvé čo ma maskérky naučili, je používanie prípravkov proti kruhom pod očami – ani som netušil že to je také jednoduché, stačí použiť Prispôsobivý tekutý korektor Avon Color a výsledok je dokonalý. Pochvaľujem si aj Spevňujúci gél na brucho pre mužov značky For Men. Keď človek cvičí, takéto veci potešia. A takisto telové „maslo“ teda krém s olivovým olejom Planet Spa či šampóny Advance Techniques od Avonu patria medzi prípravky, ktoré budem celkom určite používať aj po skončení súťaže.
Vieš si predstaviť inú partnerku na moderovanie SuperStar ako Adelu? Neuvažovali ste s Adelou o tom, že by ste moderátorský tandem preniesli i do rádia?
Teoreticky si viem predstaviť, že by som moderoval s tým, koho by mi na začiatku predstavili ako kolegyňu. Našťastie to bola Adela. Pôvodne mala po kastingu robiť s Brunom niečo na spôsob magazínu a ja som netušil kto bude robiť so mnou. V rádiu sme spolu nikdy nemoderovali. Je to tým, že Adela robí v hlavnom vysielacom čase bloky, ktoré sú zamerané na širokú vrstvu poslucháčov. Ja som sa vždy venoval iba hudobne orientovaným reláciám, vysielaným vo večerných hodinách. Z pozície rádiového trhu som teda menej použiteľný, vysielam pre menšinu, ktorá čaká čo najnovšiu a len hudobnú informáciu. Aj preto budem už čoskoro rok bez vysielania, ale iná práca či relácie v rádiu ma naozaj nelákajú. Lepšie sa mi v dobrom spomína na staré časy, ako zúfalo lamentuje nad prácou, ktorá by ma nenapĺňala.
>Napriek dlhým rokom vo Fun rádiu ti celoslovenskú popularitu priniesla až SuperStar. Neplánuješ vymeniť rozhlasový éter za televíznu obrazovku?
Veď to som už urobil. Celý čas som sa bránil tomu, aby som v rádiu vysielal v primetime, teda počas dňa. V telke sa to stalo. A napriek tomu, že v rádiu už prakticky vôbec nevysielam, mám ho stále radšej ako televíziu. Večerný, či nočný program, ktorý je o hudbe – v tom vidím svoju budúcnosť. Nie však s podmienkou, že musím potom tri dni pred niektorým nadriadeným obhajovať svoj hudobný výber a dramaturgiu.
Je o tebe známe, že ako absolvent hotelovej akadémie výborne varíš a že neješ mäso. Varil si dokonca aj v programe STV menu. Je možné, že sa v budúcnosti dočkáme aj tvojej vlastnej reštaurácie?
To je skôr otázka peňazí a podnikateľských zámerov. Zatiaľ neviem, teoreticky áno. Možno by som varil aj pred kamerou.