Dátum: 29. august
Hovorí sa, že nikdy nevkročíš dvakrát do tej istej rieky, no zdá sa, že moderátor Martin Pyco Rausch (37) sa týmto heslom neriadi. Spevácka šou SuperStar pred rokmi naštartovala jeho moderátorskú kariéru a teraz sa do nej opät vracia. Svoju prácu miluje a boli časy, keď ju robil dokonca aj zadarmo.
Aký je to pre vás pocit vrátiť sa znovu do šou, ktorá vás vyšvihla na vrchol?
Trochu nostalgický, zvláštny, ale musím priznať, že príjemný. Jediný, s kým som sa stretol zo súčasnej zostavy na prvej SuperStar, je Paľo Habera. Takže je to celkom nová skúsenosť aj pre mňa.
Prečo ste sa rozhodli vrátiť k moderovaniu SuperStar?
Mám to šťastie povedať si, že práca je pre mňa zábavou. Prešiel som za jedenásť rokov tromi televíziami. Zo žiadnej som neodišiel dramaticky, ale slušne s poďakovaním cez otvorené dvere, pretože v každej som len dočasne moderoval časovo jasne vymedzený projekt. Potešilo ma, že Markíza ma aj po toľkých rokoch oslovila. A ponuka na SuperStar prišla vo chvíli, keď som intenzívne uvažoval, či nepotrebujem zmenu.
Ako dlho ste ponuku zvažovali?
Viac ako dva mesiace.
Je pre vás prioritou výška honoráru?
Nie je prioritou, ale určite to nie je ani nepodstatná súčasť zmluvy. Ak nám ponúkajú prácu, všetci predsa asi chceme vedieť, za koľko. To je celkom prirodzené.
Na ktorom mieste v rebríčku vašich hodnôt sú peniaze?
Nemám rebríček hodnôt, v ktorom sú peniaze. Vždy bolo pre mňa dôležité určiť si dosiahnuteľný životný štýl a nechcieť viac. Myslím, že nemám vysoké nároky a milujem odpočinok. Pracoval som od pätnástich rokov a dlho zadarmo, z nadšenia. Ako dvadsaťročný som pracoval v rádiu sedem dní v týždni, pretože som to chcel. A ako tridsiatnik viem, že sa chcem vyhnúť diagnóze „prepracovaný a vyhorený“. A tak sú obdobia, keď nepracujem a nezarábam. Vy novinári tomu s obľubou hovoríte „stratil sa z obrazovky“. (úsmev)
Moderovali ste reality šou sám aj vo dvojici. Čo je pre vás lepšie?
Je to o nastavení relácie a o chémii. Keď viete od začiatku, že ste sám, máte celkom iný priestor na komunikáciu. Moderovanie vo dvojici je zážitok, ktorý s niekým zdieľate zo všetkých stránok. Na druhej strane, ak ste sólo, nastáva viac interakcií s účinkujúcimi či porotou. Na pódiu aj v zákulisí.
Prvýkrát nebude v SuperStar moderátorská dvojica. Nebude vám chýbať partner na javisku?
Tak to ešte neviem. Spýtajte sa ma, keď sa presunieme aspoň do semifinále. V kastingových častiach sme s režisérom Pepem Majeským vytvorili trochu iný interaktívny priestor pre moderátora, ako bolo doposiaľ zvykom. Na mobil som v zákulisí nakrúcal krátke videá napríklad s porotcami počas pauzy. Musím povedať, že ma to bavilo, často z toho vzišli vtipné momenty. Moderátor v plnom nasadení z môjho pohľadu však nastúpi až v druhej tretine SuperStar.
Čakajú vás aj živé prenosy. Máte pred nimi nejaké rituály alebo rozcvičku?
Ani nie, najdôležitejšie je byť v pohode.
Ako sa to robí?
Neviem. Skúšam. Chcem moderovať programy, ktoré by som aj sám doma pozeral bez toho, aby som na moderátora „pindal“ pri jedení pukancov. Tak azda nikomu nezabehne.
Mávate občas trému alebo za tie roky úplne zmizla?
Nevolám to tréma, ale zodpovednosť. Tréma je niečo negatívne, čo brzdí a nikam neposúva. Zodpovednosť je niečo, v čom sa dá zlepšovať.
Netúžite si niekedy sadnúť aj do porotcovského kresla?
V každej súťaži som si do takého kresla neraz sadol. Mimo kamier. Je to zvláštny pocit. Nehovorím, že nikdy to neurobím. Ale stále mám pocit, že môžem zbierať skúsenosti a roky, než sa tak rozhodnem. Ak vôbec. Z porotcovského kresla ísť späť k moderovaniu by asi nebola ideálna cesta.
Viete spievať?
Asi neviem, ale spievam hlavne v aute a pri varení.
Ak by ste neboli známa osobnosť, dali by ste sa nahovoriť na účasť v reality šou?
Dodnes celkom nerozumiem, prečo sa speváckej a talentovej súťaži hovorí reality šou. Vnímam ich ako talentové relácie, ktoré predsa nemôžu byť v jednom vreci s kontajnerovými šou. Do kontajnerovky by som nešiel a v talentových súťažiach nemám čo ukazovať. Asi preto ich moderujem. (smiech)
Ste sympatický a populárny. Stalo sa vám v SuperStar, že sa vás nejaká súťažiaca pokúšala zbaliť?
Myslím, že nie.
Vašou vášňou je varenie. Donútil vás k tomu fakt, že doma nemáte gazdinú?
Varím už viac ako 20 rokov, varil som aj v čase, keď som sa mame miešal do hrncov. Varenie je moje hobby.
Vo vašich knihách preferujete zdravé recepty. Dodržujete aj zdravý životný štýl?
Akosi stále neviem, čo to presne je, pretože po svete chodí čoraz viac expertov hlásajúcich vlastné, neraz protichodné teórie. Snažím sa žiť zdravo, ale necítim sa schopný posudzovať to globálne. Každý by mal počúvať svoje telo. Alebo potom lekára.
Dopúšťate sa aj nejakých prehreškov?
Doprajem si to, čo mi chutí. Našťastie mi veľmi chutí to, čo mnohí nazývajú zdravými potravinami. V tom tkvie asi moja šťastná voľba.
Vymenujte tri veci, bez ktorých neviete prežiť deň?
Voda. Vzduch. Spánok.
Na záver nám prezraďte, na čo sa v SuperStar tešíte najviac?
Na pocit, že zdieľate čas, priestor, radosť aj smútok s mladými ľuďmi, ktorí idú za svojím snom alebo sa aspoň rozhodli k nemu priblížiť. A všetci si v istých emóciách vieme premietnuť aj tie vlastné, minulé, budúce či nenaplnené príbehy. Je to ako sledovanie filmu, ktorý vás zaujal.